Bolo krátko po polnoci, keď sa z kráľovskej komnaty ozval krik. Všetci v tom momente boli na nohách, očakávali príchod prvorodeného potomka do kráľovskej rodiny. No po chvíli neznesiteľný krik vystriedal detský plač novonarodeného dieťatka. Narodila som sa ja - jedného dňa budúca kráľovná Francúzska, princezná Manon Anais Boissieu. Len čo ma matka - kráľovná držala prvýkrát v náručí, vedela, že som to najkrajšie, čo mohlo vzniknúť z ich spoločnej lásky. Pre rodičov som už od útleho detstva bola všetkým, čo si v živote zaželali, splnili mi všetko, čo videli na mojich očkách, len aby som neplakala. No ale ako to už býva zvykom, kráľ s kráľovnou majú veľmi veľa povinností, a tak ma už od 2 rokov opatrovali dvorné dámy a moje vlastné komorné. Vždy keď ale kráľovná – matka mala čas, prišla ma pozrieť, pohrať sa, ale ma i naučiť mnohým veciam. Rovnako tak za mnou chodieval aj môj otec – kráľ, ktorého som milovala a vždy som sa na neho veľmi tešila. Už od malička som totiž také ockove dievčatko. Ako som tak rástla nachádzala som si záujmy, ktoré začali postupne napĺňať môj voľný čas. No musím sa priznať, odkedy som sa naučila chodiť, už som sa nezastavila, a tak to so mnou rodičia i dvorné dámy a komorné mali veľmi ťažké. Nedokázala som obsedieť na jednom mieste ani pri jednej činnosti, pokiaľ ma nezačala zaujímať. Jednou takou mojou láskou je hra na klavír. Vždy keď kráľovná – matka hrala na klavíri, sedela som jej pokojne na kolenách a snažila sa hrať, tak ako ona. Ako mi tak roky plynuli postupne som sa v hre na klavír začala zdokonaľovať, no keď som už bola dosť dobrá, pridala som ku klavíru postupne ďalšie nástroje ako sú husle a priečna flauta Začala som sa venovať i inému koníčku ktorým bolo kreslenie a navrhovanie šiat na rôzne kráľovské akcie. Už od malička som ako princeznička behávala po kráľovských plesoch, banketoch a iných akciách, no vždy som vedela, ako sa mám na takýchto akciách správať, aj keď musím sa priznať, že ma nie vždy zaujímali. Od svojich 7 rokov som k hudbe pridala i tanec a to konkrétne balet, ktorý ma fascinoval, no ako to už býva keď dieťa dovŕši určitý vek, je jedno, či je princeznou alebo poddanou, musela som sa i ja, naučiť to, čo bežné deti a teda, čítať, písať a počítať. No súkromní učitelia na mňa vždy boli prísni, a tak sa ma hodiny s nimi veľmi nebavili. Naučila som sa čo som sa mala naučiť, no po chvíli ma už nebolo. Vždy som zmizla niekam ku služobníctvu, ktoré ma tiež naučilo množstvu potrebných vecí pre bežný život., K svojim záľubám som postupne pridávala aj športové aktivity, a to najmä plávanie, ktoré som si od prvého dňa kedy som vliezla do bazéna obľúbila. Rodičia, najmä otec ma však nútil do hry kráľov - šachu, ktorý ma však nikdy nebavil, no chcela som otcovi urobiť radosť, a tak som sa venovala i jemu. Postupom času pribudla i tanečná gymnastika, tenis, beh a šerm, no vždy som si musela dávať veľký pozor, aby som sa nezranila. Nezabúdala som pritom ale stále na svoje koničky, ako je balet, spev a maľovanie, ktorým som sa venovala stále. Keď som mala 15 rokov začala som prejavovať záujem o život, ktorý sa odohrával za bránami nášho paláca. Keďže som už vystriedala niekoľko dvorných dám i komorných, začala som sa nudiť. Keď sa mi prvý krát dostali do rúk šminky, okrem toho, že som si skoro vypichla oko špirálou, naučila som sa postupne celkom dobre nanášať make-up, čo mi dosť pomohlo, aby som mohla zamaskovať svoju tvár, ktorú už poznali všetci obyvatelia i okolité krajiny z portrétov. Vďaka slúžkam, ktoré ju naučili ako si má ušiť jednoduchý kus odevu som si ušila s ich pomocou dlhý čierny plášť, pod ktorým som skryla svoju postavu. Vydala som sa teda na prieskum po našom kráľovstve. Bála som sa, že ma spoznajú, no nikdy sa tak nestalo. Zaradili ma medzi seba, učili ma mnohým remeslám, no vždy som sa musela v istú hodinu vrátiť do paláca a venovať sa svojim koníčkom a povinnostiam. Postupne všetok môj voľný čas zaplnili povinnosti mladej budúcej kráľovnej– zvýšené hodiny tanca, spevu, divadla, ale i hodiny zemepisu a dejín. Hodiny dejín ma celkom i zaujímali, ale oveľa radšej som sa venovala svojim koníčkom, ale i kráľovským povinnostiam.